Rastliny k svojmu životu na to, aby mohli rásť a prosperovať, potrebujú živiny. Živiny zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní výživy rastlín, sú potravou pre rastliny, ale i pre ľudí a zvieratá. Živiny nie sú ničím iným len obyčajnými chemickými prvkami bežne dostupnými v prírode.

Rastliny prijímajú živiny ako minerály rozpustné vo vode vo forme iontov a z nich si budujú svoje telo. Živiny dokážu prijímať celým svojim povrchom, ale hlavne cez svoje korene.

 

 

Rozdelenie rastlinných živín

Základné rastlinné živiny sa delia podľa ich obsahu v tele rastlín na:

  1. Biogénne prvky: C - uhlík, O - kyslík, H - vodík
    biogénny znamená nevyhnutný pre život, podieľajúci sa na výstavbe tiel živých organizmov, nielen rastlín. Tieto tri prvky sú základným stavebným kameňom tiel rastlín. Rastliny prijímajú uhlík listovými prieduchmi vo forme CO2 – oxidu uhličitého z ovzdušia a kyslík a vodík z vody.
  2. Makroprvky (alebo makroelementy), sa v rastlinnom organizme vyskytujú v percentách, prípadne desatine, minimálne stotine percenta, delia sa na:
    1. primárne: N - dusík, P - fosfor, K - draslík
    2. sekundárne: Ca - vápnik, Mg - horčík, S - síra
  3. Mikroprvky (alebo mikroelementy alebo stopové prvky):
    B - bór, Cu - meď, Fe - železo, Mn - mangán, Mo - molybdén, Zn - zinok, Cl - chlór

Až do 95 až 98% hmotnosti rastlín tvoria prvé tri prvky – uhlík (C), vodík (H) a kyslík (O). Našťastie sa o tieto prvky nemusíme starať, pretože rastliny si ich berú zo vzduchu a vody. Zvyšné prvky rastliny prijímajú z pôdy.

Rastlinné živiny - najmä makroprvky, sa neustále odčerpávajú z pôdy vo forme rastlinných a živočíšnych produktov. Aby rastlina mohla normálne a zdravo rásť, potrebuje makroprvky v pomerne vysokých množstvách.

Mikroprvky sa v rastline vyskytujú vo veľmi malých (stopových) množstvách, ich obsah sa udáva v jednotkách ppm (mg/kg). Stopové prvky hrajú dôležitú úlohu počas metabolizmu a množstva enzymatických reakcií. Prebytočné množstvo alebo neprítomnosť mikroprvkov môže viesť k zvýšenej náchylnosti na choroby. Pre mikroprvky je charakteristická zhoršená pohyblivosť v rastline. V pôdach s vysokým obsahom organickej hmoty je všeobecne nedostatok mikroprvkov v prístupnej forme, čo je spôsobené ich silnou väzbou na organickú hmotu.

Rozdelenie hnojív

Aby neklesala pôdna úrodnosť, odčerpané živiny sa musia dopĺňať hnojivami. Hnojením hnojivami sa snažíme vytvárať a udržiavať potrebnú hladinu živín v pôde. Odhad je, že najmenej 30 až 50 % výnosov plodín možno pripísať živinám z priemyselných hnojív.

Hnojivá môžu obsahovať širokú škálu koncentrácií rôznych foriem živín. Hnojivá okrem živín môžu obsahovať aj nečistoty zo surovín z ktorých sa vyrábajú alebo z výrobného procesu. Všetky predávané hnojivá však musia prejsť prísnym štátnym schvaľovacím konaním. Štát (ÚKSUP) tak riadi bezpečnosť hnojív, aby sa vylúčilo riziko pre zdravie rastlín, zvierat a ľudí, a štát tak zaručil bezpečnosť potravín.

Hnojivá rozdeľujeme podľa troch základných kritérií:

  1. Podľa účinnosti
    1. priame hnojivá
      patria sem hnojivá minerálne i organické, obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín vo väčšom množstve a to buď v minerálnej alebo organickej forme. Rastlinám poskytujú makro alebo mikro živiny.
    2. pomocné pôdne látky a pomocné rastlinné prípravky
      rastlinám nedodávajú živiny, ale
      – umožňujú zlepšit výživu úpravou životného prostredia
      – alebo ovplyvňujú metabolizmus rastlín tak, že rastliny dokážu využiť väčšie množstvá živín na tvorbu výnosu
  2. Podľa pôvodu
    1. organické hnojivá
      – tekuté: močovka, hnojovica
      – tuhé: hnoj, kompost, zelené hnojenie, pozberové zvyšky, rašelina, substráty
    2. minerálne priemyselné hnojivá
      – jednozložkové: obsahujú jednu živinu ako hlavnú
      – viaczložkové: obsahujú dve alebo viac hlavných živín, prípadne mikroprvky
      – mikrohnojivá: obsahujú stopové prvky
  3. Podľa skupenstva
    1. tuhé hnojivá – práškové, kryštalické, granulované, jednozložkové alebo viaczložkové
    2. kvapalné hnojivá – roztoky alebo suspenzie, jednozložkové alebo viaczložkové

Organické hnojivá

Ich hlavnou zložkou sú organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, mikroorganizmy, látky stimulačné, rastové a hormonálne, obsahujú tiež makro i mikro živiny ako sú dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a ďalšie. Presný obsah živín sa poväčšine určiť nedá, majú nízku koncentráciu živín. Organické hnojivá nedokážu v plnej miere nahradiť úbytok živín z pôdy.

Živiny z organických hnojív nie sú rastlinou použiteľné okamžite. Živiny sa v organických hnojivách nachádzajú v organicky viazanej forme a pôdne mikroorganizmy ich premieňajú do prijateľnej stráviteľnej formy pre rastliny – tento proces sa nazýva mineralizácia, je pozvoľný a trvá pomerne dlho (aj niekoľko rokov).

Hnojivá hodnota organických hnojív je nenahraditeľná, pretože sú univerzálnym hnojivom s dlhodobým pozvoľným pôsobením. Z organických hnojív vzniká v pôde humus a pôdna zásoba živín na dlhé obdobie. Pôdy hnojené organickými hnojivami vykazujú lepšie fyzikálne vlastnosti, lepšie prijímajú a zadržiavajú vodu a živiny, sú odolonejšie k výkyvom pH, umožňujú lepšie využitie živín rastlinami z pôdnej zásoby a z priemyselných minerálnych hnojív.

Minerálne priemyselné hnojivá

Sú látky priemyselného alebo fosílneho pôvodu, zvyčajne obsahujúce živiny vo forme minerálnych solí, sú výrobkami chemického priemyslu a sú vyrábané z prírodných surovín mechanickým alebo chemickým spracovaním. Hlavnými surovinami na výrobu hnojív sú uhľovodíkové zdroje (najmä zemný plyn), síra, fosfátové horniny, draselné soli, vápence, mikroživiny, voda a vzduch.

Ich nespornou výhodou oproti organickým hnojivám je oveľa vyšší obsah živín, preto sa nazývajú aj koncentrované. Prijateľnosť a účinnosť minerálnych hnojív je oveľa vyššia než organických hnojív. Presný obsah živín sa uvádza v hmotnostných percentách čistých prvkov alebo vo forme oxidov prvkov.

Sortiment minerálnych hnojív

Jednozložkové hnojivá – obsahujú jednu živinu ako hlavnú

  1. Dusíkaté hnojivá – s obsahom N - dusíka   
  2. Fosforečné hnojivá – s obsahom P - fosforu
  3. Draselné hnojivá – s obsahom K - draslíka
  4. Horečnaté hnojivá – s obsahom Mg - horčíka
  5. Vápenaté hnojivá – s obsahom Ca - vápnika

Viaczložkové hnojivá – obsahujú dve alebo viac hlavných živín, môžu byť obohatené o stopové prvky

  1. Kombinované hnojivá – obsahujú dve alebo tri hlavné živiny. Môžu byť dvojzložkové s obsahom dvoch živín NP, PK, NK alebo môžu byť trojzložkové s obsahom NPK.
  2. Zmiešané hnojivá – zmesi jednozložkových hnojív mechanicky namiešaných. Výsledným produktom sú dvoj, troj alebo viaczložkové hnojivá s rôznym obsahom NPK a pomerom živín. Ideálne sú na hnojenie zeleniny, kvetov a ovocia.

Mikrohnojivá – sú hnojivá so stopovými prvkami, používajú sa najmä na vyrovnanie deficitu stopových prvkov. Môžu byť jednozložkové (obsahujú jeden prvok) alebo viaczložkové (obsahujú viac stopových prvkov súčasne). Stopové prvky je potrebné dávkovať s veľkou opatrnosťou, pretože predávkovanie vedie k narušeniu rovnováhy živín v rastlinách a môže viesť k prudkému zníženiu výnosov až úhynu rastlín. Mikrohnojivá je možné aplikovať na koreň zálievkou alebo na list postrekom.

Význam minerálnych hnojív

Často sa hovorí o vplyve minerálnych hnojív na životné prostredie. Najrozvinutejšie a ekonomicky prosperujúce krajiny ich však používajú v najväčšom množstve. Príkladom je Japonsko, kde je priemerná dĺžka ľudského života jednou z najdlhších na svete. Vo svetovej praxi stále pretrváva trend rastu produkcie a používania minerálnych hnojív. Z hľadiska množstva používania minerálnych hnojív patrí prvá desiatka krajinám Malajzii, Holandsku, Kórei, Jordánsku, Belgicku, Egyptu, Novému Zélandu, Japonsku, Veľkej Británii a Kolumbii.

Existuje jasný vzťah medzi dávkami hnojív a úrodou. Používanie minerálnych hnojív je jedným z hlavných faktorov pri dosahovaní vysokých výnosov plodín a zlepšovaní úrodnosti pôdy. Je však potrebné pripomenúť, že efektívne používanie hnojív môže byť účinné len vtedy, ak sa používajú s odbornými znalosťami.

Cookies