Na záhrade s úzkymi záhonmi je záhonmi obsadená len 1/3 celkovej plochy a ostatné 2/3 zostávajú na chodníky medzi záhonmi. Úroda na úzkych záhonoch je podstatne vyššia ako v tradičných záhradách, kde záhony obsadzujú 3/4 alebo dokonca 4/5 plochy.
Prečo je to tak? Aké sú rozhodujúce faktory pre vysokú kvalitu zeleniny pestovanej na úzkych záhonoch?
Základom metódy je výdatná a vyvážená výživa rastlín, to znamená vyrovnaná výživa s obsahom potrebných prvkov. Nemenej dôležité sú ďalšie prvky metódy: úzke záhony a široké chodníčky bez burín, vyvýšené okraje záhonov, prísna vodorovnosť záhonov, pevne daná vzdialenosť medzi rastlinami v rade. Všetky prvky spoločne vytvárajú tie najlepšie podmienky pre koreňovú výživu, zásobovanie vodou a fotosyntézu, zamedzujú útlaku konkurenciou, čo v konečnom dôsledku vedie k rýchlemu rastu, intenzívnemu pribúdaniu biomasy a k bohatej úrode. Mladé rastliny rastúce z priesad alebo z výsevu zo semien, budú rýchlo rásť, správne sa vyvíjať a dajú bohatú úrodu, ak budú nepretržite dostávať kvalitnú výživu v dostatočnom množstve, vodu a svetlo, a ak si o tieto životne dôležité faktory nebudú musieť konkurovať s burinou.
Úroda zeleniny závisí predovšetkým od počtu teplých a slnečných dní počas vegetačného obdobia. Teplo a svetlo – to sú faktory, ktoré sú najťažšie kontrolovateľné pestovateľom. V prípade, že leto je chladné a zamračené, nedá sa nič robiť, musíme sa zmieriť s určitým poklesom výnosov a kvalitou plodín. Spravidla úrodu strácame z dôvodov, ktoré sú úplne závislé na nás.
Aké výhody majú úzke záhony a široké chodníky
Široké chodníky vytvárajú príjemné prostredie pre pestovateľa, čo výrazne uľahčuje a zjednodušuje starostlivosť o rastliny, ale to nie je tá najdôležitejšia vec. Široké chodníky sú dôležité v záhrade s úzkymi záhonmi pre dosahovanie vysokých výnosov úrody zeleniny.
Aké výhody poskytujú rastlinám úzke záhony a široké chodníky?
Rastliny sú zložené zo 75-95% vody, zvyšných 5-25% tvorí sušina. Rastlina vystavená slnečnému svetlu je z 90% produktom fotosyntézy, vytvorená z vody a oxidu uhličitého. Tempo rastu zeleniny a jej veľkosť, sú určené stupňom účinnosti fotosyntézy. Všetko, čo fotosyntézu podporuje, zvyšuje výnosnosť.
Tvar a veľkosť záhonov, šírka chodníkov, celá schéma výsadby na úzkych záhonoch nie sú náhodné. Ich cieľom je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre fotosyntézu. Všetka zelenina, okrem najväčšej, je pestovaná len v dvoch radoch na záhonoch, orientovaných v smere od severu k juhu a vzdialených od seba 100 centimetrovými chodníkmi. V dôsledku toho všetky rastliny na úzkych záhonoch sú lepšie osvetlené, nepretieňujú jedna druhú a nesúťažia medzi sebou o svetlo, vďaka širokým chodníkom majú viac obytného priestoru a dobrú cirkuláciu vzduchu, to znamená lepší príliv oxidu uhličitého. V polovici leta sú záhony doslova zaplnené plodinami. Každý list má najvýhodnejšiu pozíciu na získanie čo najviac slnka. Všetky listy na rastline dostávajú potrebné slnečné svetlo a pracujú intenzívne - produkujú rastlinnú hmotu z vody, vzduchu a z minerálov pochádzajúcich z pôdy.
Upozornenie: V niektorých publikáciách sa tvrdí, že úzke záhony musia byť mierne nad chodníkmi a mali by mať určitý sklon po dĺžke pre zavlažovaciu vodu privádzanú na vyššiu časť záhona a gravitačne stekajúcu po celom záhone. Takéto odporúčanie v skutočnosti značne zhoršuje technológiu. Sklon alebo spád záhonu, či už pozdĺžny alebo priečny, vyslovene škodí. Výškový rozdiel by nemal prekročiť 3mm na meter záhonu alebo 3cm na dĺžku záhonu 10m. Vypúšťanie závlahovej vody z vyššieho miesta záhonu na nižšie nedovoľuje rovnomerné hnojenie. Hnojivo rozpustené vo vode steká k jednej strane a časť rastlín na záhone je podvyživená a dáva slabú úrodu a časť rastlín je prehnojená škodlivými nitrátmi. Takéto neuvážené "vylepšenie", môže znehodnotiť výhody celej technológie.
Nový vytvorený záhon je v skutočnosti len o niečo vyšší ako utlačené chodníky. Avšak po prvom daždi alebo zavlažovaní, sa pôda usadí a úroveň záhonu sa zníži. Ak záhon príliš zodvihnete, udržanie jeho tvaru sa vám značne sťaží! Dokonca aj keď sa vám to podarí, potom si môžete výrazne skomplikovať svoj boj proti burinám.
Pôda na záhone sa nekyprí
V každom návode na pestovanie zeleniny môžete nájsť, že po daždi alebo zavlažovaní pôdy, musí byť pôda pokyprená, ale na úzkych záhonoch kypriť pôdu sa vôbec neodporúča. Ak budeme ignorovať toto odporúčanie pre úzke záhony, bude to mať za následok spomalenie rastu rastlín a zníženie výnosov. Prečo je to tak? Korene rastlín na úzkych záhonoch rastú plytko pod povrchom pôdy, pretože sa ťahajú za vodou a živinami a tie oboje dostávajú stredom záhonu. Okopávaním a kyprením záhonu by sme korene rastlín poškodili.
Výdatná a vyvážená výživa rastlín
Prvky na udržanie života a rast rastlín sa nazývajú „rastlinné živiny“ a sú anorganického pôvodu, čím sa rastliny významne odlišujú od živočíšnych organizmov, ktorých potravou sú prevažne organické látky vytvorené rastlinami.
Rastliny sú schopné prijímať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Rastliny neprijímajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín.
Výživné látky nachádzajúce sa v organickej hmote (v humuse alebo v organických hnojivách), môžu rastlinám slúžiť ako výživa až po predchádzajúcej mineralizácii tj. po rozložení organickej hmoty. Mineralizácia organickej hmoty v pôde je mikrobiálny proces, v ktorom dochádza k premene organického molekulárneho komplexu na anorganické ióny prijateľné rastlinami (napr. nitrátové anióny NO3- a amonné katióny NH3+, NH4+).
Zberom úrody sa pôda ochudobňuje o živiny – minerálne látky a v dôsledku toho rýchlo klesá úrodnosť pôdy. K udržaniu trvalej úrodnosti si pôdy vyžadujú dopĺňať živiny hnojením.
Hnojivo je potravou pre rastliny. Pre svoj zdravý rast musí mať rastlina prístup ku všetkým potrebným živinám, a to v správnu dobu, v správnom množstve a v správnych pomeroch živín.
Najčastejšie strácame úrodu z prozaického dôvodu – rastliny zle hnojíme. Ak sú rastliny krehké, majú tenké stonky a malé listy, keď listy zmenia farbu, sú suché a opadávajú, v prípade, že rastliny sú silne ovplyvnené chorobami a škodcami, sú citlivé na nepriaznivé podmienky a v dôsledku toho máme nízky výnos nekvalitnej zeleniny.... diagnóza je zrejmá, že rastliny hladujú. Hladovaním rastlín sa začína hladovanie ľudí. V boji proti hladu sú dôležitým a neodmysliteľným pomocníkom práve hnojivá ako prostriedky na výživu rastlín.
Obdobie počas ktorého rastliny prijímajú živiny z vonkajšieho prostredia, sa nazýva „obdobie výživy rastlín“. Dĺžka obdobia výživy rastlín je len časťou celého vegetačného obdobia. Požiadavky rastlín na živiny sú počas vegetačného obdobia rozličné a úzko súvisia s biologickou zvláštnosťou druhu.
Veľa sa hovorí a píše o tom, že živá a zdravá pôda je len vtedy, keď aplikujeme organické hnojvá. Organické hnojivá dodávajú do pôdy najmä humusotvorné látky, ktorých rozkladom v pôde vzniká humus. Humus je nevyhnutný pre rozvoj pôdnej mikroflóry, udržiava pôdu v dobrej biologickej činnosti. Pri použití organických hnojív vo vysokých dávkach (a to platí i pre použitie umelých hnojív), kvalita pôdy sa zhoršuje, rastliny trpia na popáleniny, znižuje sa obsah humusu v pôde, zhoršuje sa štruktúra pôdy, dochádza k zvýšenej kyslosti, v daždi a počas zavlažovania sa z pôdy odplavujú nebezpečné dusičnany, ktoré kontaminujú podzemnú a povrchovú vodu.
Aby zelenina intenzívne rástla, prinášala rekordné úrody a aby plodiny mali vysokú nutričnú hodnotu, musí dostávať potrebné prvky bez ktorých sa nevie zaobísť, ale súčasne aj v optimálnom pomere. Pridanie dokonca len jedného absolútne nevyhnutného prvku môže nielen zvýšiť výnos, ale výnos môže aj znížiť, dokonca môže dôjsť k vážnemu poškodeniu rastlín a tak znížiť kvalitu zeleniny. Takáto prax nevyváženého používania hnojív viedla u niektorých pestovateľov zeleniny k tomu, že neveria "chémii".
Všetky chemické prvky, bez ktorých sa rastlina nezaobíde, sú rozhodne potrebné aj pre zvieratá a ľudí. Je dobre známe, že nedostatok draslíka v ľudskej strave prispieva k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení, nedostatok síry spôsobuje hormonálne poruchy, nedostatok vápnika spôsobuje alergie a astmu. Bolo zistené, že horčík je silným protinádorovým činidlom. Nedostatok zinku je základom mnohých chorôb. V oblastiach, kde pôda (takže aj v rastlinách) obsahuje málo jódu, kobaltu, selénu a iných stopových prvkov, populácia trpí špecifickými ochoreniami (napr ochorením štítnej žľazy pri nedostatku jódu).
Metóda úzkych záhonov používa v krátkych intervaloch pravidelne opakovanú aplikáciu nízkych dávok minerálnych hnojív. Dávky hnojív pre všetky plodiny sú stanovené pre vysokú úroveň výnosov.
Na úzkych záhonoch, kde sa používajú len minerálne hnojivá, kvalita pôdy sa v priebehu rokov iba výrazne zlepšuje, zlepšuje sa jej štruktúra, kyslosť sa upravuje do optimálnej, mierne sa zvyšuje úrodnosť pôdy a nedochádza k predávkovaniu dusíkom, fosforom a draslíkom. Pôda je živá, s dostatkom dážďoviek a mikroorganizmov. Čo je najprekvapivejšie, za určitých podmienok tepelného, vzdušného a vodného režimu v pôde, je možné dosiahnuť rovnováhu deficitu humusu, a niekedy aj zvýšenie jeho obsahu v pôde, a to bez organických látok (priaznivých teplôt cca 25°C; dostatočnej vlhkosti pôdy cca 60% - periodické ovlhčovanie a vysychanie; prevzdušnenie - striedanie aeróbnych a anaeróbnych procesov; od množstva a vlastností východzieho materiálu v pôde; pH reakcie prostredia; obsahu N látok v pôde atď.).
Chemické analýzy zeleniny dopestovanej na úzkych záhonoch nespočetne krát potvrdili najvyššiu kvalitu bez obsahu dusičnanov. To všetko je možné len správnym použitím vyvážených minerálnych hnojív.
Mnohí budú pochybovať, či nákup hnojív príliš nepredraží zeleninu? Pravdepodobne mnoho záhradkárov odmietlo kupovať hnojivo za posledných niekoľko rokov kvôli vysokým cenám. Teraz sa pýtajte sami seba: Ste spokojní so svojimi výnosmi? Boli ste odmenení za vaše vynaložené úsilie a čas? Má vaša rodina zeleninu až do nasledujúcej úrody?
Pokiaľ zoberieme do úvahy cenové rozpätie a zmeny cien hnojív a na druhej strane nákupné ceny pre zeleninu v obchodoch, ktoré neklesajú, prídeme k záveru, že hnojivá boli, sú a zostanú vysoko ziskové a najrozumnejšou investíciou. A čím menší je celkový peňažný príjem do rodiny, tým väčší je dôvod prečo míňať peniaze na nákup hnojiva.
Bez slnka nebude úroda
Čím lepšie je záhrada osvetlená, tým vyššia je úroda. Maximálnu úrodu z úzkych záhonov získate, ak budú záhony osvetlené od rána do večera. Každá rastlina na úzkom záhone je krajná a preto má dostatok svetla aj vzduchu (lepší prístup k oxidu uhličitému).
Ak sa rastlinám nedostáva dostatok slnečného svetla, rastliny sa ťahajú za svetlom – rastie len listová hmota, ale nie plodová časť, pre ktorú rastliny pestujeme. Ak poskytneme rastlinám viac slnečného svetla, celá rastlina začne rásť rýchlejšie a priberá na hmote celkovo – aj na plodovej časti, čo si automaticky vyžaduje zväčšený prísun živín (zároveň aj vody), čiže treba viac prihnojovať.
Pretienená rastlina zažíva v podstate ľahký stres a nerastie, začneme ju viac prihnojovať, aby sme dosiahli rovnaký výnos ako u rastlín s dostatkom svetla – plytváme výživou. Ďalšie zníženie množstva svetla povedie k ešte väčšej strate výnosov plodín a zníženiu kvality zeleniny. Ale to nie je všetko. Porast, ktorý nemá dostatok slnečného svetla, je oslabený, stáva sa ľahkou korisťou škodcov a chorôb. Výrazne pretienený porast môže byť úplne zničený škodcami alebo chorobami a žiadna chemická ochrana mu nepomôže.
Ak je pretienenie pozemku výrazné, hrozí nebezpečie, že obsah dusičnanov v zelenine bude príliš vysoký. Zelenina pestovaná na pretienených pozemkoch sa nehodí pre zimné uskladnenie, pretože počas skladovania rýchlo hnije.
Na zeleninovú záhradu potrebujete najlepšie osvetlenú časť pozemku. Ak ale váš pozemok nie je rovnomerne osvetlený, zeleninovú záhradu umiestnite tam, kde sa na jar roztápa sneh ako prvý. Niekedy záhradkári vysádzajú zeleninu pod ovocné stromy. Pestovať zeleninu medzi ovocnými stromami je neprijateľné. Je to obyčajné plytvanie energiou, časom a peniazmi.
Sucho nepriateľ záhrady
Živiny sú z pôdy prijímané a transportované vo vodnom roztoku, preto sú hospodárenie s vodou a minerálna výživa rastlín úzko prepojené. Nepretržitá bohatá dodávka vody je rovnako dôležitým faktorom pre tvorbu úrody ako dobré svetlo.
Rastlinné plodiny vyžadujú obrovské množstvo vody. Nemôžete spoliehať na prírodné zrážky, ako spoľahlivý zdroj zásobovania vodou. Dostatok závlahovej vody je nevyhnutnou podmienkou rastlinnej výroby. Bez spoľahlivého zdroja vody je každá záhrada v neustálom ohrození. Dokonca aj počas daždivého leta, ak bude niekoľko horúcich a suchých dní za sebou, v takomto krátkom období môže záhrada utrpieť bez zavlažovania. Vysoko produktívna záhrada bez dostatku vody nemôže existovať.
Rastlina na záhone sa zo 75-95% hmotnosti skladá z vody. Veľkosť úrody je určená množstvom organickej hmoty vyrobenej fotosyntézou. Fotosyntéza je najdôležitejší biochemický proces pre život na Zemi, je to fyziologický proces, kedy zelené rastliny s pomocou svetelnej energie syntetizujú organické zlúčeniny z CO2 a H2O a vedľajším produktom fotosyntézy je kyslík O2. Proces fotosyntézy funguje správne iba v prípade, ak sa vyskytuje dostatočná zásoba vody v rastline. Pri nedostatku vody sa fotosyntéza spomaľuje a môže sa úplne zastaviť – vädnutie je vonkajším prejavom nedostatku vody.
V horúcom slnečnom počasí môžeme vidieť poludňajšie vädnutie rastín – rastlina bojuje o prežitie a vtedy sa fotosyntéza a rast môžu úplne zastaviť. Aby rastlina zabránila strate vody, listy sa stočia a na zníženie odparovania vody sa respiračné prieduchy uzatvoria (vädnutie).
V prípade, ak prieduchy na listoch rastlín sú uzavreté, listami prúdi už len oxid uhličitý, z ktorého v skutočnosti rastlina tvorí úrodu. Vädnutie má za následok, že rastlina čerpá menej minerálnych látok, aj keď tie v pôde možno sú v dostatočnom množstve.
Bohaté zavlažovanie tvorí základ pre získanie vysokého výnosu. V prípade, že v horúce letné dni listy vädnú, veľké plody nebudú dokonca ani s množstvom živín v pôde.
Nedovoľte vode dlho stáť
Zelenina na úzkych záhonoch toleruje vysokú hladinu podzemnej vody, ale absolútne neznáša záplavy. Voda vytláča z pôdy vzduch, ktorý „dýchajú“ korene. Ak po výdatnom lejaku záhon bude pod vodou, potom po niekoľkých hodinách stojacej vody väčšina plodín uhynie. Na ťažkých ílovitých pôdach voda po daždi stojí jednoducho preto, že len pomaly presakuje do pôdy. Na úzkych záhonoch je stojaca voda najmenej nebezpečná, pretože vlhkosť odíde skôr do zeme ako stihne spôsobiť značné škody na plodinách.
Obrábaním pôdy ťažkými mechanizmami sa pôda zhutňuje a spodné vrstvy pôdy sa utláčajú a stávajú sa ťažšie priepustné. Na úzkych záhonoch vytvarovaných z pôdy, priepustnosť vrstvy ornice sa každý rok zvýši. Všetko spracovanie pôdy na záhrade s úzkymi záhonmi sa vykonáva z chodníkov medzi záhonmi, samotné záhony sú nedotknuté. Výsledkom je znížená hustota podložia na záhonoch. Úzke záhony zabezpečujú dokonalé odvodnenie, prebytočná voda vsakuje cez záhony do podložia.
Záver
Ak budete dôsledne dodržiavať odporúčania metódy úzkych záhonov, potom ste "odsúdení k úspechu“.
Každý, kto niekedy pracoval aspoň jednu sezónu metódou úzkych záhonov, sám sa presvedčí o obrovských možnostiach tejto metódy, a už sa nemôže jednoducho vrátiť k tradičnej technológii. Vypestujete pre seba zeleninu neopísateľnej chuti, ktorá sa nevojde do chladničky ani hrnca. Vyrábať a jesť zeleninu dopestovanú vlastnými rukami, je vrcholom blaha. Nepochopíte ľudí, prečo kupujú zeleninu v obchode alebo na trhu.
Máte v rukách silný nástroj, ktorý vám už nikto nedokáže zobrať, ktorý vám zabezpečí to najdôležitejšie – vaše prežitie.
Prajeme vám veľa úspechov.
Slovník
Anorganický – neživý, nie je organického pôvodu, týkajúci sa neživých, nerastných látok, opak organický
Humus – je súbor odumretých organických látok rastlinného i živočíšneho pôvodu. Tieto látky sú v rôznom stupni premeny. Je to najúrodnejšia časť pôdy.
Ión – elektricky nabitý atóm alebo skupina atómov vzniknutá odtrhnutím elektrónu od atómu alebo atómovej skupiny (katión) alebo pridaním elektrónu k atómu (anión). Anión je záporne nabitý ión, katión je kladne nabitý ión.
Látka – forma hmoty majúca isté fyzikálne alebo chemické zloženie, materiál
Minerál – anorganická zlúčenina neživého pôvodu, nerast
Minerálny – obsahujúci minerály, nerastný
Mineralizácia – proces, ktorým sa organické látky v pôde rozkladajú na anorganické, rozklad organických látok činnosťou mikroorganizmov alebo chemickými činidlami až na jednoduché anorganické zlúčeniny
Prvky – jednoduché látky chemicky ďalej nerozložiteľné
Zlúčenina – látka, ktorá vzniká zlúčením viacerých prvkov
Živiny – látky, ktoré organizmus potrebuje na výživu a vývin (napr. bielkoviny, tuky, cukry)
